Štyridsaťdvaročného bývalého útočníka zaradili medzi hokejové legendy už
vlani a oficiálne ho do torontskej Siene slávy mali uviesť už vlani v
novembri. Všetko však zmenila pandémia koronavírusu a keďže organizátori
nechceli Hossu ani ďalších pripraviť o slávnostný ceremoniál a s ním
spojený niekoľkodňový program, rozhodli sa posunúť ho o rok. "Aspoň
sme si to mohli vychutnať o trochu dlhšie ako iní hráči. Takže to malo
aj nejaké benefity. Ale teraz som pripravený na to, aby som si to užil
spolu s rodinou v Toronte v Sieni slávy, kde som bol naposledy ako
trinásťročný a teraz sa tam vrátim. Veľmi sa na to teším. Je pre mňa
veľká pocta, že sa nachádzam v takejto spoločnosti. Mal som dosť času si
to uvedomiť, ale asi mi to všetko dôjde, až keď tam budem," povedal na utorkovej tlačovej konferencii.
Keď sa prvýkrát dostal do Siene slávy, tak ho najviac zaujal slávny
Stanleyho pohár. Dostal sa až k nemu, ale podľa tradície sa trofeje pre
šampióna NHL nedotkol. "Mám z toho aj fotku, stojíme vedľa neho s takým odstupom. Je to krásna spomienka. Odvtedy som tam nebol." V tom momente ešte nesníval, že by trofej niekedy získal: "Pre mňa bol cieľ, aby som hral za Duklu, reprezentáciu a potom, keď sa bude dariť, tak v NHL." Medzi jeho najväčšie vzory patrili Wayne Gretzky, Mario Lemieux, Jaromír Jágr a Peter Forsberg. "K
nim som vzhliadal. Prvý bol Wayne, kúpil som si aj VHS-ku, vtedy som si
premietal, čo robil najlepšie. Dával góly, robil kľučky a veľmi ma to
motivovalo. Tú kazetu som si púšťal dokola," povedal Hossa a prezradil, že od Gretzkého a Lemieuxa má doma podpísaný dres.
Trojnásobný víťaz Stanleyho pohára mal ešte predtým absolvovať cestu do
Chicaga, s ktorým získal všetky trofeje. No ani slávnostný ceremoniál
pod názvom "Marian Hossa Legacy Night", na ktorom si mali "jastrabi" 9.
novembra pred zápasom s Pittsburghom Penguins uctiť bývalého slovenského
útočníka, sa neuskutoční podľa plánu. Po prevalení kauzy s Kyleom
Beachom, ktorého v roku 2010 sexuálne obťažoval bývalý videoanalytik
Dave Aldrich, sa organizácia Blackhawks nachádza v ťažkých časoch a
spolu s Hossom sa dohodli, že teraz nie je dôvod na oslavy. "Včera
sme mali videohovor s novým vedením Chicaga, všetci sme sa zhodli, že
odložíme túto Legacy Night na neurčito. Momentálne nie je priestor, aby
sme niečo oslavovali. Termín určíme neskôr a neviem, aký bude program,
musím si na to počkať. Moja cesta teda nepôjde do Chicaga, ale priamo do
Toronta, kde budem mať oslavu v Hall of Fame."
Hossa tak musel na poslednú chvíľu meniť svoje plány. Do zámoria by
chcel odletieť 11. novembra, o deň neskôr štartuje štvordňový program,
počas ktorého sa odohrá aj zápas hokejových legiend NHL. Marián sa v ňom
predstaví po boku brata Marcel Hossu vo "svetovom" tíme Mikea Modana.
Druhý povedie Scott Niedermayer. "Keďže brat hral v NHL, tak má právo
štartovať v tom zápase. No ja som im najprv povedal, že som nemal na
sebe štyri roky výstroj a necítim sa, že by som mal ísť na ľad. Potom
sme to prebrali s bratom a chodíme raz za týždeň na ľad. V podstate ide o
to, aby sme mali s bratom krásnu spomienku. Po dlhej dobe na korčuliach
to bolo zvláštne, ale potom som si zvykol a začalo ma to baviť," uviedol s tým, že v zápase sa najviac teší na bývalého spoluhráča Brenta Seabrooka.
Vrcholom inauguračného víkendu bude uvedenie nových členov do Siene
slávy. Okrem Mariána Hossu vstúpia do prestížneho klubu aj Jarome
Iginla, Kevin Lowe, Doug Wilson, Ken Holland a Kim St-Pierreová. Hossa
je po Stanovi Mikitovi a Petrovi Šťastnom tretí hráč zo Slovenska, ktorý
bude v Sieni slávy. Okrem spomienkových predmetov zo svojej kariéry,
ktoré donesie do múzea, si musel pripraviť aj prejav, čo nebola ľahká
úloha. "Naposledy som písal sloh asi v škole, potom dlho nič a tak
som sa nemal od čoho odpichnúť. Urobil som si zoznam ľudí, ktorým chcem
poďakovať. Povedali nám, že reč by mala trvať 5 až 7 minút, mne vyšlo
16, takže mám problém a teraz to redukujem. Verím, že to bude fajn," zasmial sa Hossa, ktorého zvolili do Siene slávy hneď v prvom možnom roku.
Množstvo hráčov sa pri dojemnej ceremónii neubráni slzám. Emócie môžu doľahnúť aj na bývalého slovenského reprezentanta:
"Moja žena mi hovorí, že som ako skala a nikdy ma nevidela plakať, ale
myslím si, že k tomu môže pokojne prísť. Pri tom prejave sa kariéra
zhrnie rýchlo do jedného a city sú napäté. Nechám sa prekvapiť."
Hossa si ani po konci kariéry nenecháva ujsť dianie v NHL. "Je to
oveľa rýchlejšie, dynamickejšie, vytratili sa bitky. Menia sa aj
postavy, chalani už nemusia byť takí vysokí a silní. Keď som prišiel ako
osemnásťročný do kabíny Ottawy a videl som ako chlapi v posilňovni
´drtia´ biceps a akí sú obrovskí, povedal som si, že čo tu robím, lebo
som bol chudý chalan z Trenčína. Teraz je to opačne, chalani sa pozerajú
na stravu a majú úplne iný režim," povedal. Zo súčasných hráčov najviac obdivuje Connora McDavida: "Je
to fenomén. Dovolím si tvrdiť, že Sidney Crosby je velikán, ale v tom
veku, čo predvádza McDavid, je neuveriteľné. Veľmi dobre sa na neho
pozerá, vždy vymyslí niečo extra."
V noci na utorok ho potešilo aj Chicago, ktoré zaznamenalo prvú výhru v
sezóne. Veľkou mierou k nej prispel Patrick Kane, ktorý po návrate z
covidovej listiny strelil hetrik a pridal asistenciu. "Hneď som písal
Patrickovi i Jonathanovi Toewsovi. Veľmi ma potešilo, že dosiahli prvú
výhru sezóny a k tomu mal Patrick hetrik. Takže to bolo naozaj dobré
ráno," dodal.
Hossa získal s Blackhawks trikrát Stanleyho pohár (2010, 2013, 2015). Do
Chicaga prišiel v roku 2009 ako voľný hráč a v klube strávil
záverečných osem rokov svojej profiligovej kariéry. Vďaka svojej
komplexnej hre sa zaradil medzi najslávnejšie osobnosti klubu, ktorý
práve počas Hossovej éry vyrástol v hokejovú dynastiu. Hneď vo svojej
prvej sezóne vybojoval s Blackhawks majstrovský pohár a tento úspech
potom zopakoval ešte dvakrát. Za Chicago odohral dokopy 534 zápasov
základnej časti, v ktorých nastrieľal 186 gólov a nazbieral 229
asistencií, v play off pridal v 107 dueloch 73 bodov (21+52).
Celkovo odohral v NHL 1309 zápasov základnej časti, strelil 525 gólov a
pridal 609 asistencií. V play off nastúpil na 205 duelov s bilanciou
52+97. Na Slovensku sa stal šesťkrát Hokejistom roka a je slovenský
rekordér v počte získaných bodov na ZOH, kde dosiahol 14 gólov a rovnaký
počet asistencií. V roku 2017 musel predčasne ukončiť svoju kariéru pre
zdravotné problémy. Hrať mu nedovolila alergická reakcia, ktorú
vyvolávala kombinácia potu a hokejového výstroja. Spoločne s Chrisom
Prongerom sú jedinými hráčmi, ktorých zvolili do Siene slávy, hoci sa im
ešte neskončili zmluvy.